Revolusyon halê verêni ra halê newey rê ravêrdışo, evolusyono yanê abıriyayışo. Revolusyon oyo ke abıriyayışo neweyo, peyseri ra abıriyayış ya zi peyserşiyayış niyo. Eke vuriyayışo sosyal be destê merdumi ra leze gêno u qezenc keno, no revolusyon beno. Revolusyon lezeyo, rıçıkê xo esto u çiyê neweyi ano. Revolusyon de şar arê beno, mılet be xo hareketê sosyali veceno, rejimo ke nêwaziyeno mılet dey ano cêri u sistemê xo vırazeno. Heto bin ra revolusyon vıriyayışo politik areze keno.[1]

Xepısxaneyê Bastillei rê hıcum, 14 Temmuz 1789, Revolusyonê Fransızi

Revolusyon u darbe miyan de ferq esto. Darbe be zorbaziye vıraziyeno hama revolusyon mılet be xo keno, waştışê xo raştneno. La, darbe ebe destê eskeriya ra vıraziyeno, zorbaziye ihtıwa keno u sistemê hukmati nêvırneno tenya merdumê ke dewleti ser de vındenê, inan ano cêri u vırneno ya zi hukmat beno destê xo ra vısto.

Revolusyon u protesto/isyan miyan de zi ferq esto. İsyan de yew cemat ya zi yew şar be xo sere veceno, sere hewadano. Tırkiya de dıma darbey 1980i, kıtabê dersi ra kelmê revolusyoni (dewrimi) weş u hewl nêvêniyao u kıtabanê dersi ra veciyao, be kelmê ixtılal u inqılabi ra vuriyao.

Referansi bıvurne

  1. "Archive copy". Archived from the original on 2013-05-02. https://web.archive.org/web/20130502003440/http://classics.mit.edu/Aristotle/politics.5.five.html.