Tokyo (be Japonki: 東京; Tōkyō), bacarê Japonyao u Tokyo rocakewtena (rocvetış, şerq) ê Japonya dero. Tokyo hem paytextê Japonyao hem zi tewr gırd bacaro. Nıfusê Tokyoy zaf deyrao u dınyade rêza yewıne dero.

Tokyo
Melumat
Dewr Metropolitan prefecture, capital of Japan, Yew milyon ra zêde suki, tourist destination, Metropol, global city, Megasûke, largest city, sûka gırse, primate city, prefecture of Japan, Metropol û financial centre
Dewlete Japonya
Mıntıqa Minami-Kantō û Greater Tokyo Area
Wılayet Kantō Plain
Merkezê idareyi Japonya
Ware Japonya
Erd 2 194,05 km2
Nıfus 14 264 798
Berziye 6 m
Serdar Yuriko Koike
Leteyê saete UTC+09:00
Merş Tokyo Metropolitan Song
Sazbiyayış
Cayo tewr berz Mount Kumotori
Leteyi Western Tokyo, Tokyo, Tokyo Metropolitan Government, ward area of Tokyo û Tokyo Islands
Namegırewtış Paytext û rocvetış
Geokod 1850144
Cayê nezdiyi Tokyo Bay
Website www.metro.tokyo.lg.jp
Xerita
Xerita
Map

Serra 1968ıne de hıkumetê Tokugawa ke dêm diya, dıma (dıme ra) imperatoro (İmperator Meiji) ke paytextê dewrê wexti Kyoto de ronıştaye bi, bar kerd şi Edo u namey Edoy vurniya ra Tokyo, mena cı yena ra paytextê cıyo ke Rocvetış dero.

Tarix bıvurne

Namey verênê Tokyo “Edo”ya zi "Yedo" biyo. Serra 1868 da İmparator Meiji texte kerde u nameyê bacarê Tokyo. Seserra 18. nıfus ê Tokyo biya 1 milyon. Serra 1923 da seba ke zelzeley Kanto Tokya zaf xirap bıya. Waxte Herbê Dınyayê Dıyine, Dewletê Amerikayê Yewbiyayey zaf bomba şavıd Londra u zaf merdumu merd. Feqat hokumet ê Japonya zaf xewitiya u newe Tokya vıraşt. Serra 1964 da Olimpiyatu Tokya da kay kerd.

Tarixê Tokyo zaf zelzeley estê. Serrunra 1703, 1782, 1812, 1855 u 1923 Tokyo zaf xırap kerd. Zelzeley 1923 da 140,000 merdumu merd. Ewro bacarê Tokyo zaf saglamo; ınke zelzeleyi zaf merdumi nı kışen.

İklım u nıfus bıvurne

Hewa Tokyo wenuka. Zaf silun waren. Seba ke silun, erde Tokyo kheweo (kıhoyo). u daru zafa. Feqat her serra zelzele esta. Nıfus ê Tokyo 12 milyona; feqat nıfus ê metro 35 milyona; dınya da yewıniya. Tede taê şarê geribu êsta.

İqtısad bıvurne

Iqtısadê Tokyo girda. Dinya de sıra (8.) dera. Endustriy Teknoloci u komputerê Tokyo zaf be kaliteyê. Merkez e firmaun Mitsubishi, Toyota u Honda Tokya da runisti. Endustriy turizm u komunikasyon zaf pila. Seba ke zelzeleyun endustriy konstruksiyon zaf kaliteyê.

Sûkê bıray bıvurne

Berlin, New York City, Gallera Verociya Newi, Jakarta, Seul, Cairo Governorate, Pekin, Roma, Paris, Moskowa, São Paulo, Londra, Şam, Amman, Kazablanka, Delhi û Honolulu

Çımey bıvurne

 
Arşivê Embarê Wikimediya de heqa Tokyo de vêşêri multimedya esta.